Romana Lampartová

Rodičia.

Od detstva som cítila, že to bude skôr choreografia ako krasokorčuľovanie. A tanec. Mne sa zdá, že to tak mám odjakživa :-)

Ja sama.

Rôznorodosť, tvorivosť.

Ak na ľade – tak ranné vstávanie a rodičia.

Vždy, keď vidíte, že ste pre deti ich parťak a nie strašiak… Keď cítite, že energia prúdi. Nie je to len jeden zážitok.

Keď nám zrušili tanečné centrum a 100 detí ostalo „visieť“ vo vzduchu. Ale čo sa týka krasa – tak nič. Vlastne áno, keď som na istý čas zabudla, že detská duša je dôležitejšia jako výkon.

Radosť, pocit, že sú šikovné a môžu sa posúvať ďalej ak chcú. A teda hlavne to, aby svoje hranice chceli posúvať samé. „Ak chceš postaviť loď, nauč ľudí milovať more.“ Takto nejako by som to zhrnula v skratke. Ale tiež aj správnu techniku atď